a57.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a56.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a54.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a53.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a55.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
   „I was here.“  is a follow-up of the previous works from the area of self-portraits and works done in art groups, especially Fifty-Fifty group. The point is the inscription „Bol som tu“ at the gallery wall created immediately before the beginning of an exhibition. I have been dealing with so-called Eastern European thinking for some time (of course, the specification of the Eastern European thinking requires a longer discussion). I think that it is necessary not to separate this phenomenon from artworks. As the European art scene becomes united, this aspect has been fading away slowly and artists more often present themselves as cosmopolitan authors. The project cannot be presented otherwise than by a direct and truthful presence of its author and by his/her authentic gesture of writing. The fact that a gallery participates in the project (by inviting an artist, paying for his travel and accommodation) and then an artist writes „Bol som tu“ on the wall can look like unbelievable cheekiness of the artist but at the same time this act opens several very important levels of the intellectual perception of the artwork. Travelling is the key of this project concept. The effort to gain the biggest possible advantage at the lowest possible investment – thus minimum effort and maximum effect – is typical not only for so-called Eastern European thinking. Open acknowledgement of this type of thinking - the fact that the whole strategy is specified beforehand – brings the project on a very transparent and fair plane and it uses certain honesty and „politically correct“ openness typical for advanced democracies.     „Bol som tu.“  nadväzuje na predošlé diela z oblasti autoportrétov a práce v umeleckých skupinách, predovšetkým vo Fifty-Fifty group. Ide o nápis „Bol som tu“ na stene galérie, vytvorený bezprostredne pred začiatkom výstavy. Už dlhšie sa zaoberám tzv. východoeurópskym myslením (špecifikácia východoeurópskeho myslenia je, samozrejme, na dlhšiu diskusiu). Myslím, že je dôležité neoddeľovať tento fenomén od umeleckej tvorby. Tým, že sa európska umelecká scéna zjednocuje, sa tento aspekt pomaly vytráca a umelci sa prezentujú častejšie ako kozmopolitní autori. Projekt nie je možné prezentovať inak než priamou a pravdivou prítomnosťou autora a jeho autentickým gestom písania. To, že galéria participuje na projekte (pozve umelca, preplatí mu cestu a ubytovanie a umelec napíše na stenu „Bol som tu“), sa zo strany umelca môže zdať ako neuveriteľná drzosť, no zároveň sa tým otvára niekoľko veľmi dôležitých úrovní intelektuálneho vnímania diela. Pre koncept tohto projektu je kľúčové cestovanie. Snaha získať čo najväčšiu výhodu s čo najmenšou investíciou – teda minimálna snaha a maximálny efekt – je typická nielen pre tzv. východoeurópske myslenie. Otvorené priznanie takého typu myslenia – to, že celá stratégia je vopred pomenovaná – dostáva projekt do veľmi priehľadnej a férovej roviny a narába s istou čestnosťou a „politicky korektnou“ otvorenosťou, vlastnou pre vyspelé demokracie
       
     
a57.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a56.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a54.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a53.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
a55.-w680-h0-p0-q85-F-----S1-c.jpg
       
     
   „I was here.“  is a follow-up of the previous works from the area of self-portraits and works done in art groups, especially Fifty-Fifty group. The point is the inscription „Bol som tu“ at the gallery wall created immediately before the beginning of an exhibition. I have been dealing with so-called Eastern European thinking for some time (of course, the specification of the Eastern European thinking requires a longer discussion). I think that it is necessary not to separate this phenomenon from artworks. As the European art scene becomes united, this aspect has been fading away slowly and artists more often present themselves as cosmopolitan authors. The project cannot be presented otherwise than by a direct and truthful presence of its author and by his/her authentic gesture of writing. The fact that a gallery participates in the project (by inviting an artist, paying for his travel and accommodation) and then an artist writes „Bol som tu“ on the wall can look like unbelievable cheekiness of the artist but at the same time this act opens several very important levels of the intellectual perception of the artwork. Travelling is the key of this project concept. The effort to gain the biggest possible advantage at the lowest possible investment – thus minimum effort and maximum effect – is typical not only for so-called Eastern European thinking. Open acknowledgement of this type of thinking - the fact that the whole strategy is specified beforehand – brings the project on a very transparent and fair plane and it uses certain honesty and „politically correct“ openness typical for advanced democracies.     „Bol som tu.“  nadväzuje na predošlé diela z oblasti autoportrétov a práce v umeleckých skupinách, predovšetkým vo Fifty-Fifty group. Ide o nápis „Bol som tu“ na stene galérie, vytvorený bezprostredne pred začiatkom výstavy. Už dlhšie sa zaoberám tzv. východoeurópskym myslením (špecifikácia východoeurópskeho myslenia je, samozrejme, na dlhšiu diskusiu). Myslím, že je dôležité neoddeľovať tento fenomén od umeleckej tvorby. Tým, že sa európska umelecká scéna zjednocuje, sa tento aspekt pomaly vytráca a umelci sa prezentujú častejšie ako kozmopolitní autori. Projekt nie je možné prezentovať inak než priamou a pravdivou prítomnosťou autora a jeho autentickým gestom písania. To, že galéria participuje na projekte (pozve umelca, preplatí mu cestu a ubytovanie a umelec napíše na stenu „Bol som tu“), sa zo strany umelca môže zdať ako neuveriteľná drzosť, no zároveň sa tým otvára niekoľko veľmi dôležitých úrovní intelektuálneho vnímania diela. Pre koncept tohto projektu je kľúčové cestovanie. Snaha získať čo najväčšiu výhodu s čo najmenšou investíciou – teda minimálna snaha a maximálny efekt – je typická nielen pre tzv. východoeurópske myslenie. Otvorené priznanie takého typu myslenia – to, že celá stratégia je vopred pomenovaná – dostáva projekt do veľmi priehľadnej a férovej roviny a narába s istou čestnosťou a „politicky korektnou“ otvorenosťou, vlastnou pre vyspelé demokracie
       
     

„I was here.“ is a follow-up of the previous works from the area of self-portraits and works done in art groups, especially Fifty-Fifty group. The point is the inscription „Bol som tu“ at the gallery wall created immediately before the beginning of an exhibition. I have been dealing with so-called Eastern European thinking for some time (of course, the specification of the Eastern European thinking requires a longer discussion). I think that it is necessary not to separate this phenomenon from artworks. As the European art scene becomes united, this aspect has been fading away slowly and artists more often present themselves as cosmopolitan authors. The project cannot be presented otherwise than by a direct and truthful presence of its author and by his/her authentic gesture of writing. The fact that a gallery participates in the project (by inviting an artist, paying for his travel and accommodation) and then an artist writes „Bol som tu“ on the wall can look like unbelievable cheekiness of the artist but at the same time this act opens several very important levels of the intellectual perception of the artwork. Travelling is the key of this project concept. The effort to gain the biggest possible advantage at the lowest possible investment – thus minimum effort and maximum effect – is typical not only for so-called Eastern European thinking. Open acknowledgement of this type of thinking - the fact that the whole strategy is specified beforehand – brings the project on a very transparent and fair plane and it uses certain honesty and „politically correct“ openness typical for advanced democracies.

„Bol som tu.“ nadväzuje na predošlé diela z oblasti autoportrétov a práce v umeleckých skupinách, predovšetkým vo Fifty-Fifty group. Ide o nápis „Bol som tu“ na stene galérie, vytvorený bezprostredne pred začiatkom výstavy. Už dlhšie sa zaoberám tzv. východoeurópskym myslením (špecifikácia východoeurópskeho myslenia je, samozrejme, na dlhšiu diskusiu). Myslím, že je dôležité neoddeľovať tento fenomén od umeleckej tvorby. Tým, že sa európska umelecká scéna zjednocuje, sa tento aspekt pomaly vytráca a umelci sa prezentujú častejšie ako kozmopolitní autori. Projekt nie je možné prezentovať inak než priamou a pravdivou prítomnosťou autora a jeho autentickým gestom písania. To, že galéria participuje na projekte (pozve umelca, preplatí mu cestu a ubytovanie a umelec napíše na stenu „Bol som tu“), sa zo strany umelca môže zdať ako neuveriteľná drzosť, no zároveň sa tým otvára niekoľko veľmi dôležitých úrovní intelektuálneho vnímania diela. Pre koncept tohto projektu je kľúčové cestovanie. Snaha získať čo najväčšiu výhodu s čo najmenšou investíciou – teda minimálna snaha a maximálny efekt – je typická nielen pre tzv. východoeurópske myslenie. Otvorené priznanie takého typu myslenia – to, že celá stratégia je vopred pomenovaná – dostáva projekt do veľmi priehľadnej a férovej roviny a narába s istou čestnosťou a „politicky korektnou“ otvorenosťou, vlastnou pre vyspelé demokracie